Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Staré chajdy a výstup na Čiernu horu
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Na letisku v Ríme
Na letisku v Ríme

Na letisku v Ríme Po preletení pár tisícok kilometrov sme šťastne pristáli na medzinárodnom letisku Leonarda da Vinci v meste Fiumicin [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Opäť na Lazy
Opäť na Lazy

Opäť na Lazy Zima bola v plnom prúde. Bol koniec januára, niečo posnežilo, teploty klesli niekde k -5° C. Najvyšší čas na prevet [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Z Guľapaľagu na Chatu volovec


Pod ochranou stromov bna ceste na chatu VolovecVrcholili horúčavy. V betónovej džungli bolo na nevydržanie. Blížil sa víkend a teploty mali ešte o pár stupňov poskočiť. Smerom nahor. Kam na víkend? Les poskytuje tieň a určite tam bude prijateľnejšia mikroklíma ako hocikde inde. Vyrazíme na víkend na Volovec.

Zbierame prvé lesné plody smerom na Dobošku

Bianca sa rozhodovala, no keď som jej naznačil, že na chate bude pes a určite budú dozrievať nejaké lesné plody, nebolo jej treba viac. Súhlasila.

Volal som Pištovi (Štefan Tóbis, chatár) a dojednal som dve postele na dve noci. Nebol problém (No problem - to pre anglických čitateľov). Vyrazili sme v piatok. Dopravili sme sa až na Guľapalag, kde sme sa zoznámili so strážnikom, ktorý zabezpečoval ostrahu bývalého rekreačného areálu. Dohodli sme sa, že auto necháme pod jeho dohľadom.

Na Guľapaľagu nás čakala aj koza rohatá, ktorú si tam dopravili drevorubači, aby mali vždy čerstvé mlieko. Tak sme sa zoznámili aj s Rózou, pokecali sme si trocha. Samozrejme so strážnikom a nie s kozou. Počul si už niekedy o hovoriacej koze?!

Sledovanie značiek a orientáciu v lese som ponechal v plnej kompetencii Biance, ktorá sa úlohy hneď aj zhostila.

  • Ide sa! - oznámila stroho. Žltá turistická značka nás mala doviesť až na Chatu Volovec.

Bianca si prvýkrát zobrala svoj nový batoh Deuter. Po prvotných nastaveniach, teda podoťahovaní tých správnych popruhov, to už bolo ono. Netlačil a niesol sa výborne. Pravdou je, že sme neboli veľmi nabalení, veď spacáky nám nebolo treba a ten kúsok proviantu som vláčil ja. Bianca mala nabalené oblečenie, dva veľké cereálne rožky, 2 x po 0,5 l tekutiny, baterky, nožík a pár drobností.

Naschvál píšem tekutiny, lebo mala 0,5 litra vody. Zvyšok tvorila tiež voda, ale ohnivá. Každému som smelo mohol tvrdiť, že na tento víkend som alkohol nebral. Brala ho Bianca. :-)

Výhľad na Ramzovú, Volovské vrchy  Odpočinok v prvej zákrute, Volovské vrchy

Kým sme boli v lese chránení korunami stromov to bolo celkom dobré, teploty boli znesiteľné. Akonáhle sme vyšli na otvorené priestranstvo hneď sa do nás oprela slnečná páľava.

Lesné plody

Pri ceste na južných svahoch už vo veľkom dozrievali lesné plody. Ja som si to zo začiatku ani nevšimol, ale Biancaoči ako orol. Hneď ma na to upozornila:

  • Aha, tam! - ukázala rukou na papraď.
  • Áno vidím, papraď. - a šiel som ďalej.
  • Nie papraď, ale jahody! - zatvárila sa urazene.

 Tak sme mali Papraďové jahody, ktoré som si ja ani nevšimol. K jahodám pribudli maliny a vyššie aj prvé dozreté plody černíc. Cesta ubiehala rýchlo a nebola ani veľmi namáhavá. Často sme sa zastavovali a pásli sme sa na okolitých kríkoch malinčia a aj černičia.

Lesné jahody, malé, ale nenormálne chutné  Jahody, maliny a černice, na Doboške

Jahôd bolo pomenej, ale boli o to chutnejšie. Je až neuveriteľné ako sa do takých malých plodov dokáže vtesnať taká výrazná chuť. Jahody boli nenormálne dobré! Po zjedení jednej jahody sa chuť držala v ústach niekoľko minút. Nedali sa vôbec porovnávať s tými, ktoré sa dopestujú v záhradách.

Drevohad - Slepúch

  • A-ha had! - zahlásila Bianca, keď zaostrila svoj orlí zrak.
  • Hej vidím. To je drevo. - nebude si predsa robiť zo mňa srandu.
  • Naozaj je to had. - nástojila Bianca.
  • Hej had, určite. - nenaletím jej predsa.

 

Slepúch lámavý, beznohá jašterica na ceste na Dobošku  Slepúch lámavý, detail hlavy

Prišiel som bližšie a naozaj to bol „had“. Aspoň z diaľky. Prišiel som bližšie a zistil som, že to nie je had, ale beznohá jašterica - Slepúch lámavý. POZOR je chránený! Nechcel sa ani veľmi pohnúť, vyhrieval sa na slniečku.

Cesta cez les

Šli sme pomaly, ale nemali sme sa kam ponáhľať. Kilometre ubúdali a my sme stúpali. Na Doboške sme si urobili menší odpočinok, doplnili sme energiu.

Južné svahy Dobošky naakumulovali teplo, ktoré sa teraz uvoľňovalo. Vánok bol doslova horúci. Ako keby niekto zapol obrovský fén. Už sme sa nevedeli dočkať, kedy vstúpime do lesa, aby nás koruny stromov vzali pod svoju ochranu.

Ochutnávame lesné plody pri ceste, Volovské vrchy  Križovatka lesných ciest pri Doboške, Volovské vrchy

Ihličnatý les bol poriadne rozpálený. Vôňou ihličia sa okolitý vzduch intenzívne nasýtil. Miazga, vytekala z kmeňov ako keby to bola voda. Teplo bolo omnoho viac znesiteľné. Popadané ihličie pod korunami stromov vytváralo mäkké podložie. Chôdza bola mimoriadne pohodlná. Podliezli resp. preliezli sme jeden spadnutý strom. Minuli sme po pravej strane prameň, z ktorého sotva vytekala nejaká voda. Pred nami spomedzi stromov sa vynárala strecha prístrešku, ktorá bola neďaleko Chaty Volovec.

Príchod na Chatu Volovec

Dorazili sme trocha vyčerpaný od páľavy. Osvieženie na chate v podobe dúška (ja som musel vypiť viac dúškov) čistej pramenitej vody nás znova postavilo na nohy. Hak sa už tmolil Biance popod nohy a všetko bolo tak ako má byť.

Na Doboške, Volovské vrchy  Prvé prekážky v lese, Volovské vrchy

Vybaľoval som veci potrebné k sýtej večeri a… Prší. Vôbec som nečakal, že by mohlo spŕchnuť. Pozeral som sa hore na oblohu nikde ani mráčika, otočím sa a až za mnou bol mráčik, z ktorého pršalo. Bolo to však len také strašenie. Asi po 10 minútach ten „veľký“ dážď ustal. Stačilo to však na to, aby sa okolitý vzduch ochladil na príjemných 25 stupňov.

Príchod na Chatu VolovecBianca šantila s Hakom. Á nevieš, kto je Hak? Hak je celkom milý prítulný pes stredného vzrastu. Spolu s vecami potrebnými na večeru a Hakom sme sa vybrali k altánku. Hak asi tušil, že aj jemu sa niečo ujde, tak nás nasledoval.

V ohnisku sme rozložili oheň. Nad praskajúcimi polienkami som opekal klobásku. Bianca chlípala teplú polievku, ktorú som raz-dva uvaril na variči. Zjedli sme klobásky, nejaké tie obložené rožky z domu. Ako dezert sme si dali opečené syrové kocky. Opekali sme ich na kovových ražňoch, čo nebolo dobré. Syr sa nám šmýkal z ražňov, lebo sa veľmi rýchlo zohriali. Drevené sú super. Syr nepadá a dá sa na nich vytvoriť jemne opečená kôrka, výnimočnej chuti.

Zotmelo sa náhle. S plnými bachormi sme sa presunuli do chaty a trávili sme. Pišta sa venoval svojmu synovi a jeho partii, ktorí boli u neho. Vypýtal som od neho sedmové karty, ktorých mal niekoľko balíkov. Problém bol v tom, že boli pomiešané. Vytriedili sme tie správne karty a už sa to začalo.

Kartový ošiaľ

V altánku pri ohnisku, na Chate VolovecZačali sme mastiť karty. Najprv len ja s Biancou hrali sme „Faraóna“. Neskôr sa k nám pridali aj cyklisti, s ktorými sme zdieľali jednu spálňu. Pokračovali sme v načatej hre, kde sa mi, ani neviem ako podarilo zvíťaziť.

Kúzlo s kartami, ktoré predviedla Bianca preklenulo prestávku medzi „Faraónom“ a „Cigánom“. V hre „Cigán“ víťazí ten, kto vie najlepšie klamať- cigániť.

„Kartová hra Cigán“

Celý balíček sa rozdá medzi hráčov. Začínajúci hráč položí prvú kartu chrbtom hore a oznámi jeho farbu. Ďalší hráč položí na túto kartu ďalšiu tiež chrbtom hore a oznámi rovnakú farbu. Podstatou hry je zbaviť sa všetkých kariet, ktoré držíš na ruke.

Každý si vie spočítať, že v základnom balíčku kariet je 8 kariet rovnakej farby. Keď na kope je už viac ako 8 kariet, je jasné, že niekto musel cigániť. Ak máš pochybnosť o pravdovravnosti spoluhráča, tak zodvihneš kartu, ktorá leží na kope a pozrieš sa.

Ak bola farba správna, tak celú kopu berie do ruky ten, kto poslednú kartu zodvihol. Ak farba karty je nesprávna, tak celú kopu berie, ten kto cigánil.

Postupne sme sa prepracovalik večierke a odobrali sme sa do spálne, kde sme sa všetci uložili. Spali sme všetci spokojne až do 04.15 h., keď…

Fotky vo Fotogalérii

Viac o Chate Volovec sa dozvieš v tomto článku.

Okolo Skaliska, Víkendovka na Volovci

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť