Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cyklotúry, cyklovýlety - tipy,...
Cyklotúry, cyklovýlety - tipy, inšpirácie

Cyklotúry, cyklovýlety - tipy, inšpirácie Moje cyklotúry, výlety s bicyklom, s kamarátmi i bez nich. Možno nájdeš inšpiráciu na dobrú cy [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Z Telgártu za vodou k Dobšinej...
Z Telgártu za vodou k Dobšinej

Z Telgártu za vodou k Dobšinej Už by bolo načase si niekam vyraziť a využiť tých pár pekných dní, ktoré by ešte mali byť. Nakoniec som  [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Tramp Slovenský raj

Trasa: Košice - Spišská Nová Ves - Letanovce - Kláštorisko - Čingov - Smižany - Košice

Trvanie: 16. september 1988 - 18. september 1988
Prítomný: Novis, Johny, Libec


sr-veget-na-klastorisku

Plánovaná trasa v Slovenskom raji by mala byť takýto: Letanovce, Kláštorisko - T, Klauzy a Dedinky - T. Táto trasa sa zmenila s ohľadom na nepriaznivú situáciu. Po prvé pršalo, po druhé tabule so zákazom táborenia a stanovania. Dúfam, že to stačí. Mali sme mať vybavený zrub na Kláštorisko pri archeológoch. Mali sme.

sr-brana-do-klastora

Do školy sme prišli nabalený s ruksakmi v zvyčajnom oblečení. Len Petis si nechal ruksak na stanici v záložni batožín. Keďže sme nemali času vôbec sa dohovoriť o potrebných org. veciach, stalo sa to, že sme mali dvoje kotlíkov a troje panvíc. Ja som si musel nechať kotlík v biole. Vďaka J. Mercovi. Po vyučovaní sme sa natrepali do obchodu a sme si dali obed. Mali sme ešte pol hodiny čas do odchodu vlaku a boli sme ešte len pri škole na ulici Trebišovskej, čo je od stanice dosť ďaleko. Vonku už začalo pršať. Ale my sme trampáci do každého počasia, takže nám to nevadilo. Došli sme na stanicu Petis si vybral ruksak a stan. Stan zase vrátil, lebo sme mali dvoje stanov. Johny priniesol trojmiestny aj s batožinovým priestorom. Pol hodinu sa trápil so skrinkou, čo sa nedala zavrieť. Do vlaku sme došli 3 minúty pred odchodom. Samozrejme bol preplnený, takže sme až po Spišskú stáli. V Spišskej vo veľkom hľadáme zastávku autobusov. Prvé kroky sme museli podniknúť smerom k hlavnej ceste tam sa skrývala zastávka. Autobus šiel o 15.00 SEČ. Šli sme autobusom, platili sme 12 Kčs aj za ruksaky. A ešte k tomu sme mali asi takých 6 km k hranici národného parku.

Prišli sme na vlakovú stanicu asi 5 min. pred príchodom vlaku.(Jedná sa o vlakovú stanicu v Letanovciach pozn. pisateľa.) Takže sme veľa „získali“. Odtiaľ viedla cesta už len do Raja. Bola tam však ešte jedna prekážka. Cigánsky tábor. Celú cestu sa bavili (Johny a Petis) o tom ako prejsť popri našich drahých spoluobčanoch nebadane. Johny pripravoval olovko na lanku, Petis sekeru atď.… Nakoniec nás milo prekvapili. Príde a:

- Dobrý deň - on
- Ahoj - ja
- Hale, korunu - on
- nemám - ja
- Hale, korunu - on
- Hale, korunu - on (opakoval pokiaľ sme sa nestratili v lese)

Sme v lese. Petis žasol nad množstvom húb v lese. A preto sme sa každú chvíľu zastavili, alebo pre niečo iné? Pri Letanovskom mlyne sme si spravili menšiu prestávku.

Na toto miesto mali prísť fotky zo začiatku našej cesty, ale:

Tu je problém. Petis náš tzv. fotograf mal vo foťáku farebný film. To by nebola chyba. Chyba bola v tom, že farebný film vyvolal v úplne obyčajnej vývojke. Takže kvantita fotiek sa uchovala, len kvalita sa zmenšila. A keďže niektoré snímky sú pod psa, v tejto kronike uverejňujeme len tie najlepšie a najvydarenejšie.

STOJÍ TO ZA POVŠIMNUTIE ! ! !

sr-klastorisko

Potom sa až začala ukazovať príroda a terén Slov. raja . A Petis len vzdychal a vzdychal a žobronil o prestávku. Neumožnili sme mu to a tak sa za nami ťahal ako chvost. Nejde o to, že by nevládal, ale chodí veľmi pomaly s ruksakom ešte pomalšie.

Keď sme mali stúpanie za sebou, čakali sme už len na to kedy sa pred nami zjaví Halsteinský val, ktorý sa tiahne 983 m a slúžil na obranu proti Turkom. Kláštorisko už bolo na dohľad. Kropiť už tiež kropilo. Ale klobúky slúžili. Johny sa pustil do vzrušenej debaty s technikom archeológom, ktorý by o nás mal vedieť, ale nevedel. Ale nakoniec sme nocľah predsa len zariadili. Usalašili sme sa v zrube. Pripravoval som večeru. Petis sa niekde flákal a Johny našiel lepšie ubytovanie, ako v tom zrube, ktorý bol deravý ako ementál. Tam bolo celkom dobre.

sr-klauzy

Vonku pršalo, ale môj oheň vydržal spravili sme si rybu. Ja s Johnym na ražni a Petis v oleji. Medzitým sme tam hodili aj polievku. Perfektná zemiaková s jedným bujónom a dvoma špekačkami. Pršalo. Petis si nemohol upiecť rybu, lebo mu stále doň kvapkalo. A keďže nás archeológ Ivan pozval k sebe do maringotky. Tam sme si dokončili polievku a Petis svoju rybu. Johny rybu nejedol, že vraj mu nechutila. Ale bola dobrá aj Petis to tvrdí. Polievka tiež bola báječná. Medzitým sme sa od Ivana dozvedeli o histórii kláštora aj celého mníšskeho rádu. Jeho reči boli také, že som sa rozhodol, že asi pôjdem do stromu života na budúci rok. Neskôr sme sa uložili k spánku. Aj keď bola zima, a dosť dobrá, nebál som sa, lebo som mal čiapku, takže bolo fajn.

Ráno sa priblížilo, okenice aj dvere zatvorené, takže sme chrápalido pol desiatej. Kým sme sa pozviechali bolo aj pol jedenástej. Dali sme si do nosa včerajšiu polievku, ale obohatenú o nové prvky.

V písanej Kronike máme fotku Kláštoriska - kde sú zachytené ruiny (rozvaliny) z kláštora Kartuziánov. Kláštorisko - turistická atrakcia, pre návštevníkov Slovenského raja. Keďže je tu aj reštaurácia je vhodná aj pre masňakov. Meno prevzalo od zrúcanín Kartuziánskeho kláštora, ktoré sa tu nachádzalo. V súčasnosti tu prebieha archeologický výskum. Vďaka ktorej sme mali kde položiť svoje dolámané telá. 

Okolo tej dvanástej sme sa dali na cestu so skromnými zásobami. Ale bez foťáku. Neskôr som prišiel na to aká to bola chyba. Pustili sme sa po žltej a tipovali sme koľkokrát spadneme. Ja som bol najbližšie. Povedal som 6-krát. Johny spadol raz, ja tiež, Petis 3-krát. Pomaličky sme zišli až k zelenej tam tiekol Biely potok a začínala sa zelená. Šli sme popri potoku, nám bolo fajn, ale zato Petis si priniesol kanady a zase ich musí vláčiť domov.

sr-biely-potokBotasy ho nesklamali. Nepremokli, len trocha. Teperili sme sa po tej zelenej značke, až kým sme nedošli na Klauzy. Postretávali sme fúru ľudí. Cítil som sa ako v Košiciach. Zopárkrát sme sa osviežili čistou pramenitou vodou priamo z potoka.

Smer našej cesty viedol popri potoku s názvom Biely potok, ktorý nám pomáhal dopĺňať zásoby pitnej vody priamo zo svojho koryta. Petis už bol zničený cestou (alebo chorobou). Ktovie?

Niekedy naša cesta viedla aj po koryte rieky. Johny a mne to nevadilo mali sme kanady, ale zato Petisove botasy sa podrobili prísnej skúške nepriepustnosti vody.

Na Klauzoch bolo fasa. Petis chorľavie, Johny sa napcháva paprikou, ale len bielou (tá neštípe). Usiloval sa nájsť Medvediu jaskyňu. Na mape to vyzeralo dákych chabých 900 metríkov, ale v skutočnosti to bolo do kopca a ešte k tomu mimo chodníka. Dali sme sa do hľadania, potom čo sme zo seba vydali nadľudské úsilie, vyštverhali sme sa na kopec aj to len zo 3/4. Tam sme sa rozišli. Peťo, keďže chorľavel ostal pri veciach, Johny a ja sme sa vydali po stope medvedieho ručania. Foťák pripravený, keby sme náhodou naďabili na nejakú zver. Jaskyňa sa nenašla, ale zato medvede hej. (aspoň podľa Johnyho) 20 m za sa vliekol šuchtavým krokom pán lesov MEDVEĎ. Johňak sa zachránil útekom po skalnej stene.

Niekto bol úplne v tranze, keď naďabil na nejakú dieru, ktorá sa aspoň trocha ponášala na jaskyňu. Niektoré diery boli aj takéto. Niektoré sa len, len že nerozsypali. Vďaka nám je/ešte stojí jedna skalná stena v Raji.

Značkami

1. Zákaz táborenia; 
2. Zákaz rozkladania ohňa;
3. Zákaz stanovania

sr-certova-sihot

Pokiaľ sme hľadali jaskyňu a nenachádzali ju, zapracoval môj metabolizmus a tráviaci trakt. Pri tom sme sa (pri hľadaní) odpojili od seba. Ja som sa doterigal úplne až ku Klauzom. Bola predo mnou krásna kopcovitá cesta. A ešte k tomu aj srať mi bolo treba. Pri rýchlej chôdzi som si ani nestihol uvedomiť, že čo je predo mnou. Asi takých 30 metrov odo mňa zastal jeleň, alebo niečo jemu podobné. Kým by som stihol odfotiť ušiel by aj 30 krát, takže som sa o to ani nepokúšal. Konečne som počul Petisa, ako nadšene vypiskuje. Ja som nebol až taký nadšený. Aj to je pravda, že zima mi nebola, ale zato ma poriadne tlačilo v zadku. Po takých 5 min. som si uľahčene vydýchol - prišiel aj Johny a porozprával nám príhodu s MEDVEĎOM.

A už sme boli zase všetci spolu. Len počasie hralo proti nám, začalo kropiť. Mal som zo sebou klobúk, takže som sa nemusel báť ani lejaku. Plánovali sme prejsť aj Sokoliu dolinu. Vzhľadom na Petisov stále sa zhoršujúci stav sme aj od toho upustili. A šli sme rovno, kľukatými cestičkami na Kláštorisko. Občas sme chodili aj pri potoku. Kanady sa nezaprú. Petis so svojimi botasami skôr vyhľadával brvná a suchšie miesta. Niekedy to končilo aj akrobatickými prvkami.

Už sme konečne nesmädovali. Šli sme aj pri potoku aj pršalo. Ohromné kamenné viklany nám hatili napredovať. Tak sme sa pri ňom aspoň zvečnili. Odpočinok na Čertovej sihoti. Perfektný výhľad.

Ľudí tam bolo naozaj ako v Raji. Také Slanské, tam je kľud. To bola myšlienka, ktorú si tí dvaja skoro stále omieľali v mysli. Po ceste sme naďabili na dieru, ktorá sa veľmi ponášala na krasový útvar. Aj bol. Taký krásny komín. Jeden z nás sa pokúšal nájsť východ najprv sa mu to nedarilo, ale nakoniec vliezol na takú malú plôšku, odkiaľ sa ledva dostal a aj to len s nasadením života. Kým sme sa od tej diery vzdialili lialo ako z krhly asi takých päť minút. Potom už len také malé kopčeky a sme boli na Kláštorisku. Tam nás čakal teplučký ohníček, fajnová polievočka a moje špekačky. Tvrdím, že takú fajnovú polievku sme ešte nemali. Bolo v tom toľko dobrôt.

RECEPT:

Do kotlíka nalejeme asi za jednu bandasku vody a postavíme na oheň. Medzitým očistíme asi takých 10-11 stredne veľkých zemiakov. Z toho 2 alebo 3 hodíme hneď do vody (rozkrájané). Potom príde na rad cibuľa. Keď už voda vrie, hodíme tie nakrájané zemiaky, mäso (buď z konzervy alebo normálne), cibuľu. Aby to malo chuť polievky môžeme tam dať aj kotlíkový bujón, alebo gulášovú polievku v sáčku. Okoreníme diabolskou zmesou, paprikou, čiernym korením, vegetou a feferónkou. Na ochutenie aj štipku soli. Podávame za horúca do neumytého ešusu.

To ale bolo fajne, škoda, že ste to ešte nejedli. MŇAM - MŇAM. Dal som si poslednú špekačku, ktorú som mal. Po bratsky som rozdelil s Johny. Petis prišiel s nápadom, čo keby sme dali uhlíky do vedra. To by nám fajne vyhrialo zrub. Najprv sa jeho myšlienka stretla všade s odporom. Nakoniec presadil svoje. Naozaj tam bolo teplo. Fajnúčko sa spalo v teplom spacáku s čiapkou na hlave, ktorú mi niekto v noci šlohol. Buď Petis abo Johny. Ale keďže Johny svoju mal. Ostáva už len jeden podozrivý. Šlohol som si ju späť.

A už tu bolo ráno. Ráno bolo mrazivé, ale pekne vysvietené slniečko. Slnko krásne hrialo. Zbalili sme svojich päť slivák. Dali sme si studenú stravu. Že čo? Obvykle v tretí deň. Konzervy!


Ešte sme spravili niekoľko lúčiacich sa fotiek z kláštora. No spravili, ako spravili. Johny terorizoval Peťov foťák a fotil jedna radosť..

sr-spomienka-na-sovuSPOMIENKA NA SOVU ! ! ! A aby sme naňho tak ľahko nezabudli máme ho tu dvakrát!

Posledný pohľad späť a koho tam nevidno? No predsa Libec a Petis sa vo veľkom napchávajú pri rampe. Že čím? No predsa zvyšnými jablkami. Čo ešte ostali. Vykročili sme na dlhú púť k Čingovu. Zhora Kláštorisko vyzeralo ako jedna krásna horská lúka bez zásahov civilizácie. Po prvom menšom šľapáku sa nám objavil krásny výhľad z Čertovej sihoti.

Cesta, ktorá viedla k Čingovu bola kamenistá ako všetky cesty a cestičky v Raji. Strmé cestičky sme smelo zdolali a už sme boli pri Bielom potôčku. Pre tých, ktorý neboli v Raji, tak to je sútok Bieleho potoka a Hornádu. Pri cestičke sa rozliehala lúčka, kde sme sa vyvalili a čakali na Johnyho, ktorý bol na prieskumných cestičkách smerom k Čertovej jaskyni. S úctyhodným úlovkom sa zničený, ale šťastný sa vracia a Petis naňho čaká.

A od Bieleho potoku k Čingovu je len skok. Hneď sme sa objavili pri orientačnej tabuli a pri menšom balvanisku, ktorý nám oznamoval, že sme vstúpili na územie Národného parku Slovenský raj.

sr-cingovNa Čingove sa nachádzal aj obchod, takže sme si dali do hlavičky. Napchávali sme sa všetkým možným.

Nanukom, cukríkmi, keksom. Nenapchávali by sme sa tak, keby sme vedeli, že ešte aká cesta nás čaká k železničnej stanici v Smižanoch. Rovné cesty bez zákrut, ale s celkom dobrým výškovým rozdielom. Na stanicu sme sa dostali s ¾ hodinovým (asi) náskokom pred osobákom. Takže sme sedeli a obzerali sme sa okolo seba. Samozrejme cigáni tam boli tiež. Sadli sme si do vláčika, sedíme si, učím sa nemčinu, Johny sa len o to pokúša. A tu zrazu vidím, že Petisovi sa rozjasnila tvár. A kto to neprichádza no predsa Martin Pach. S celou svojou rybárskou výzbrojou a výstrojou. V takej dobrej zhode sme došli až do Košíc, kde sme sa každý rozišli vlastnou cestou

K O N I E C ! ! !

K O N I E C ! ! !

K O N I E C ! ! !

Štatistka trasy:

Prejdených: 28,6 km
Prevýšenie: 1183 m
Klesanie: 1236 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1988 odlišné od súčasného stavu.

sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť