Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Cesta k chate Havrané
Cesta k chate Havrané

Muránska planina 2016, Cesta k chate Havrané Odpočinutý s vytrasenými kosťami po všakovakých masážnych tryskách a bublinkách z bazénov s [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Poloniny, Lupkowský tunel
Poloniny, Lupkowský tunel

Poloniny, Lupkowský tunel  Vstal som o siedmej, Poliaci drichmali a nevyzerali na to, že by chceli vstávať, tak som ich…

Toto si chcem prečítať

Pieniny

Trasa: Košice - Prešov - (Kendice) - Prešov - Plaveč - Stará Ľubovňa - Červený Kláštor - Poprad - Košice

Trvanie: 21. august 1987 - 24. august 1987
Prítomný: Petis, Soviak a Libec


Deň prvý 21. august 1987, piatok

Trvalo to aspoň týždeň, pokiaľ sme sa dohodli o tom kam sa vyberieme cez prázdniny na tramp. Padli tu návrhy ako: Dedinky, Liptovská Mara, Tisa, Izra atď.… Už sme sa rozhodli, že pôjdeme k vode.

Až konečný návrh padol u mňa v byte, akoby na nich zapôsobilo to prekrásne prostredie. Už sme vychystaný na cestu nastupujeme do vlaku v Košiciach a v Prešove vystupujeme. Kúpili si lístky (nie všetci len dve indivíduá). Nastúpime do vlaku a … Ideme späť do Košíc. Zhrozíme sa cieľu našej cesty a vystupujeme v Kendiciach.

Toto malé zdržanie zapríčinené „výbornou“ organizáciou a tým, že sme si až príliš verili. Takže sme sa ocitli znovu v Prešove po prebádaní Kendíc. Ďalšia časť cesty prešla bez zbytočných komplikácií až na to, že sme sa vybrali bez mapy.

V Starej Ľubovni sme kúpili len turistického sprievodcu s jednou úbohou mapou. Až keď sme dorazili (o 16.00 hod) do Červeného Kláštora sme si zakúpili turistickú mapu. Prešli sme do kempu, rozložili sa, išli sme si obhliadnuť naše budúce táborisko. Vybrali sme si ho, bol blízko pri pásiku lesa aj rieky aj ohniska aj lavičky. A začali sme sa zariaďovať. Rozbalili sme si stany (mali sme ich dva) A zariadili sme sa a išli sme obhliadnuť terén a teplotu vody v Dunajci

Sova začal robiť fóry, že on tam tri dni hniť nebude a že už zajtra aby sme išli stanovať po Dunajci. Nevadilo mu, že všade, na každom kroku boli takéto tabule:

pieniny-zakazy

A ešte milión ďalších zákazov.

My jediný sme sa chceli kúpať. Ostatní nemali ani odvahu vyzliecť sa. Takže sme boli vhodným objektom na fotografovanie. Skonštatovali sme, že voda je studená a radšej počkáme na zajtra ráno.

Chýbal nám tu Johny, nemal kto pripraviť rázsošky a oheň spraviť. Ale poradili sme si aj bez neho, Pozbierali sme drevo a spravili oheň a gulášovú polievku s mäsom, ktoré už bolo trocha zelené, ale nič sa nám nestalo. Tí dvaja ma nechali šúpať zemiaky a pripraviť polievku a oni si šli na zálety k vodákom. Neskôr som sa na nich vyziapal, že ako si to predstavujú. Budú žrať moje zásoby, ja ich budem pridájať či čo? Navečerali sme sa a išli si obzrieť okolie a dievčatá. Nakoniec sme naďabili na tzv. tábor, že vraj pioniersky. Prišli z Bratislavy. Ešte sme si posedeli pri ohni a šli sme spať, ale dohodli sme sa, že sa budeme striedať v spaní. Keďže sme mali dva stany a boli sme traja, jeden musel spať s ruksakmi. Ako prvý som sa podujal ja, druhý bol Soviak a ako tretí mal byť Novis, ale samozrejme vykrútil sa z toho.


Deň druhý 22. august 1987, sobota

Na druhý deň ma zburcoval Novis. Zobudil som sa a od hrôzy som otváral ústa. Bola taká hustá hmla, že som si nevidel na koniec nosa.pieniny-soviak-stan1 Ale slnko rozpustilo hmlu aj naše obavy. dohodli sme sa, že dnešní deň obetujeme kúpaniu. Tak sa aj stalo. Sovi žasol od úžasu, keď zbadal Novisa v červenom tričku a v bielych podkolienkach. A vyhlásil: „MASNIAK!“. Na raňajky by Soviak chcel mať hranolky, ale keďže sa len teraz zviechal zo stanu (viď fotku). pieniny-soviak-stan-2Hranolky sme si pripravili spoločnou prácou a sme sa aj najedli. Pritom ma niečo napadlo: Musí byť stále gulášová polievka a n a druhý deň hranolky a na tretí konzervy?

Šli sme sa kúpať. Boli sme jedinou atrakciou pre fotografov. Teplota vody bol výborná. Veď to vidíte sami na fotke. Podľa výrazu tváre sa to dá zistiť. Teplota H2O máličko nad bodom mrazu. (veď sa to dá zistiť z tváre)

Keď sme zistili aká je teplá voda išli sme sa radšej opaľovať a osušiť sa. A neskôr sa vrátime k vode. Už usušení, ale ešte stále pod vplyvom studenej vody sú Novis a Soviak (viď fotku)pieniny-plt

Rýchlo sme sa naobedovali a šli sme k vode. Ja som sa opaľoval uprostred hladiny na jednom veľkom kameni a tí dvaja sa čľapotali pri brehu ako deti. Soviho napadlo spraviť hrádzu, aby sme zdvihli hladinu rieky a mohli sa kúpať Aj keď prekážal plavbe pltí

A už sa chýlilo k večeru, keď sme dokončili hrádzu a začínalo sa ochladzovať. Vrátili sme sa k stanu a Soviak zbadal, že si niekto požičal jeho deku a zabudol ju vrátiť. Najedli sme sa už ani neviem čo. A šli sme na obhliadku tzv. „pionierskeho tábora“. Stretol som tam jedného Maďara a hral som sa aj ja na Maďara. Blbo to skončilo. Naučili sme sa hrať aj kolky. Na dievčatá sa vykričala tzv. „vedúca“. Prestalo nás tam baviť rozprávať sa cez mreže a nič nedostať. A šli sme spať. Boli ale dobré ....


Deň tretí 23. august 1987, nedeľa

Na tretí deň sa zobudíme a taká istá krásna idylka počasia ako deň predtým. Hmla sa dala rezať nožom. Peťo Novis nás okolo 10.00 SEČ vyburcoval zo stanu. On zatiaľ kúpil v neďalekej reštaurácii sendvič alebo závin a naraňajkoval sa. Aj nám nechal niečo. Mali sme studené raňajky. A k tomu prílohu - H2O.
pieniny-dvajaVybrali sme sa na okružnú cestu okolo Pienin. Najprv pozdĺž toku Dunajca, kde bola výborná cesta a prekrásne skaly. Aj hlboká voda, kde by sme sa stratili aj keby sme sa na seba postavili. Samozrejme plte premávali a väčšinou Poľské. (viď fotku) Zašli sme na skok do Lesnice, kde sme si nič nemohli kúpiť ani salvátorku. Slnko pražilo na ich „múdre“ hlavy. Z Lesnice sme sa dali na pochod smerom hore. Soviak si našiel výbornú výhovorku, prečo nevládze. Vyšli sme na najvyšší bod našej trasy a tam sme sa nevedeli napojiť na žltú. Ale všetko dobre dopadlo. Pri návrate sme sa rozhodli, že napíšeme triednej pozdrav z Pienin. Sovy bol proti, lebo on tu je načierno.

Zišli sme šťastne do Červeného Kláštora aj ku kempu. Do boha! Zabudol som niečo poznamenať. Začalo sa to tým, že Soviak zabudol doma občaňák a zákon schválnosti nadobudol platnosť. Hneď na druhý deň ráno prišiel jeden starý a pýta si od nás občaňáky, že vraj sme nezaplatili za miesto. Sova je celý polepený. Dlh sme zaplatili, čo činilo 108,30 Kčs (2 stany + 3 osoby na štyri dni). Všetko bolo v poriadku až na Soviho. Ale vráťme sa k sledu udalostí. Najedli sme sa samozrejme konzervy. Ja a Soviak sme šli kúpiť nápoje na obšťastnenie nálady.

Odložili sme ich do vody, aby sa neprehriali. A aby sme sa mi neprehriali šli sme sa kúpať. do boha! Zase som niečo zabudol. Na druhý deň ráno v kľude zbierame drevo, keď ma zavolá Novis:

  • „Libi poď sem.“
  • „Načo? Veď zbieram drevo.“
  • „Poď sem!“ - zopakoval Novis
  • „No čo?“
  • „Nie je to náhodou Duňa? Tam v rieke.“
  • „Jéj Duňa. Ako si sa sem dostala?

Cvak - Cvak a Duňa bola zvečnená aj s Novisom. (Chcem len pripomenúť, že sa to stalo hneď v 1. deň. - Novis) A vráťme sa naspäť. Šli sme sa kúpať a pritom sme objavili fajn miesto, kde bola voda až po krk. Ja so Soviakom sme objavili na druhom brehu Poľky - fajnové. Novis ich aj odfotil. pieniny-jadviga

Neskôr sme sa pokúšali zavolať, ale nešli. Prestalo ma to baviť a vyšiel som sa osušiť. Peťo Sova ich toľko volal, že sa nad ním nakoniec zľutovali a prišli do vody. A začali sa zhovárať, rukami - nohami aj s Novisom. získali ich adresy a chceli by si dopisovať. Samozrejme s prihliadnutím na vlastné potreby. Aký to bol pekný pohľad, ľúbostné vyznanie uprostred chladnej vody.

Potom ich čapol pohraničiar. bolo ich škoda. Peťo Sova prihliadol na svoje osobné potreby, keď sa s nimi zoznamoval. A ešte sme boli svedkami, ako na náš breh priplávali dvaja Poliaci. boli veľmi nenápadní. Práve sa šúľali škodoradostne zo svojich dvoch kolegov s ruksakmi, ktorých poľský pohraničiar zavolal naspäť ešte ne rieke. V tom k nim pristúpil nejaký tajný v civile a povedal im, aby išli s ním. Primrzli im blbé úsmevy na ksichte.

pieniny-dunajecPotom išiel Libi so Soviakom do dediny kúpiť niečo dobré na večer a noc. Ja som zatiaľ pripravil oheň. Už sa zvečerievalo a o 17.00 hod SEČ sme sa mali dostaviť na obhliadku múzea, na ktoré nás pozval sympatický starček. A ponúkal nám aj miesto na budúce prázdniny. zoznámil som sa s ním tak, že som mu začal prekladať zo slovenčiny do maďarčiny. A naopak. Priateľská službička, ale on ma tam zdržal skoro pol hodiny. A dozvedeli sme sa o tzv. „pionierskom tábore“ z Bratislavy. Bol to - Detský domov - samé dievčatá. Soviak sa na to spýtal diskrétne manželky toho deduška. Aj dievčatá boli radi že už odchádzame. Ani sa im nedivým. Na lačný žalúdok sme si dali to čo nás celý deň viedlo k pokušeniu. Po čom Novis prekračoval s radosťou lavičky. Spravili sme si taký táborák, že až. Sova musel spáliť aj lavičku aj pníky na ktorých sme sedeli.


Deň štvrtý 24. august 1987, pondelok

pieniny-casopisNa ďalší deň sme sa začali baliť, rozlúčili sme sa s našou hrádzou. aj s naším miestom. Sme pobalení a vychystaní na odchod. okrem fúry peňazí a Soviho deky sme tu nič nenechali. Na autobusovej zastávke nás minuli dve Ostravčanky - súce kočky. Šťastlivo sme došli do Starej Ľubovne, tam sme mali kopu času a šli sme do mesta kúpiť si zmrzku. Keď už palacinky nemali. Aj tak sme si ešte dali paštétu - studenú. vo vlaku do Popradu som vyprovokoval jednu dievku k smiechu. V Poprade sme sa stretli s našimi známymi - Ostravčankami s bublifukom. V osobáku do Košíc sme viedli užitočný rozhovor.

Otázka: Aká môže byť najmladšia praprababička (mama starej mamy)?

Dospeli sme k názoru, že 45 ročná. Ak v 15-ročné porodia. A Soviak ma dohnal k tomu, že som jednej vkusnej opýtal, či je mama alebo nie. Nebola - moje a Soviho šťastie.

Tak sme došli do Košíc, kde sme sa rozpŕchli.

Koniec ! The END

Štatistka trasy:

Prejdených: 15,99 km
Prevýšenie: 451 m
Klesanie: 461 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1987 odlišné od súčasného stavu.

sipka-pokr

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť