Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Odlet z Toronta
Odlet z Toronta

Odlet z Toronta Posledná noc. V Kanade. Naozaj posledná. Každý s ňou naložil po svojom. Soviak a Novis sa vybrali s Marošom na prezeranie no [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Niagara Falls v noci
Niagara Falls v noci

Niagara Falls v noci Voda bola všade! Mierny vánok roznášal jemné kvapôčky vody navôkol. Soviak si vybral svoj Batman plášť, ktorým stra [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Makovica - Šimonka (Slanské vrchy)

Trasa: Košice - Herľany - Makovica - Šimonka - Zlatá Baňa - Prešov - Košice

Trvanie: 26. júna 1987 - 28. júna 1987
Prítomný: Johny, Libi a Petis


Deň prvý 26. júna 1987, piatok

makovica-molitankaPo šťastnom stretnutí na stanici sme sa vydali autobusom do Herľan, kde nás „prilákal gejzír“. Čas odchodu z Herľan smerom na Makovicu bol 15 hod. 15 min. v piatok popoludní dňa 26. júna 1987.

makovica-ide-sa-hore

Šli sme po krásnej zelenej značke, ktorá bola namaľovaná na duboch. Z toho vyplýva, že sme šli aj cez dubový les, ktorý bol popretkávaný čistinkami a kríkmi. Občas nám značka zmizla v záľahe kríkov.

Po ťažkom výstupe na hrebeň, kde som skoro dušu vypustil.

Na moju slabosť môžem dať len takúto odpoveď. Že som bol hlúpy, keď som sa nechal prekabátiť s tým, že ešte na stanici hodili stan ktorý som musel vláčiť.

makovica-r-skaly

Pri pochode po hrebeni sme odbočili na Rankovské skaly. Boli sme zvedaví na výhľad.

Zložili sme ruksaky a vydali sme sa bez nich. Pripadal som si akoby som sa vznášal bez neho. Došli sme k Rankovským skalám a bolo 17.00.

Zo dvadsať minút sme sa kochali výhľadom a občas aj riskovali životy. Presnejšie Johny sa pokúsil o fotku z neprístupného miesta.

makovica-johny-sekera

Odpočinuli sme si, ale ešte ani košeľa mi nestačila vyschnúť (viď fotku).

Po namáhavom pochode sme konečne uvideli Makovicu o 18.45 hod SEČ, kde sme si vydýchli. Že prečo?

makovica-novis

Odpoveď: Výpis zo zošita:„Počasie dosť zamračené“ - Petis „Skoro sme zablúdili“ - Petis, („Nepoť Novis“) - Johny.

Vo všetkom je zrnko pravdy, aj keď sme si tak cestu skrátili, ale bola namáhavejšia.

Na Makovici je hojný výskyt papradia a kríkov. Ale minule sme si požičali vodu z veže.

Boli to tí istí ako minule. Mne sa zdalo, že si nespomenuli na nás. Pokiaľ si niekto útrpne zašíva nohavice, ďalší si pochutnáva na malinovke. Hľa to je príklad kolektívnosti! Jeden sa trápi a druhý med(?) líže alebo seba? (str. -8, pozn. č. 21[Johnyho rukopis]).


Deň druhý 27. júna 1987, sobota


Po raňajkách, ktoré sa skladali (už neviem z čoho) a po tzv. porade sme zbalili tábor a nabrali smer Šimonkový.

Čo sa stalo o 08.45 hod. SEČ dňa 27. júna 1987? Takže ideme po značke. Predierame sa krovím, ktoré nám úplne zakrýva cestičku. Podľa Petisa budeme len klesať, nejako to nebadáme. Buď mi už neslúži pamäť alebo sa nestalo nič zaujímavé na ceste na Šimonku. Až sme sa ocitli pod Šimonkou na lúke pod ňou (viď fotku).makovica-tabule Na Šimonku sme došli o 15.00 hod SEČ.makovica-simonkaEšte posledné vypätie síl pred šľapákom a sme na vrchole Šimonky. Ešte nám ostávajú sily na pózovanie pri jednej fotke. A ďalej je to už „Odpočinok vo vlastnej šťave“ - výpis zo zošita

Vrchol tvorí: skaly (čadič a iné) aj rula. Z leštenej ruly bola totiž pamätná doska partizánskeho oddielu ČAPAJEV. Vidno stade na široko - ďaleko. Výpisy zo zošita sú zaujímavejšie ako tieto moje táraniny. Johny je hladný čo dáva najavo hlasitým výkrikom „Chcem jesť ! Najvyšší vrchol Slanských vrchov dobitý. Unavený som jak sviňa. Peter.“Petis si kľudne leží na pamätnej doske, pričom sa blíži obrovská búrka zo severu. Zúfalé pobehovanie pri zhotovovaní večere z turistického gulášu z konzervy, ináč „veľmi výborný“. Len tak medzi nami, bola strašne zlá!

Ale keď je človek hladný zje všetko. Večer otrasná búrka, večeru jeme v stane pre dvoch, traja. Kto už bol v ISKRE určite to pochopí prečo to píšem. Peklo alebo lis je oproti tomu šubiks. Ale večer sme kľudne prespali. A ani hrom do nás neudrel.


Deň tretí 28. júna 1987, nedeľa

Zobudil som sa prvý dňa 28, júna 1987 o 06.30 hod SEČ. makovica-zimaKeby som bol doma chrápal by som do 10.00 hod. SEČ. Pre ostatných bol budíček o 07.00 hod. Vo vhodnom čase a nevhodnom mieste nám došli zásoby vody. Tak sme sa osviežili kvapôčkami rosy. Apropo! Na niečo som zabudol. Ako som sa sprchoval v daždi ešte včera (viď fotku). Vraciam sa k predošlej téme. „Ráno bola hmla ako puding, teraz je celkom jasné“ (asi Peťove písmo)

Vraciam sa k predošlej téme. O 11.00 príchod neznámeho bežca a za ním nasledovali ďalší traja. Stan ešte rozložený. Plánovaný odchod o 12.00 hod. SEČ. „Odchod zdržaný opravou ruksaku.“ a samozrejme Johny a Soviak sa stále hádajú, keď sa nevidia. „Jak fasa, že tu nie je SOVA! Určite by nám dorezal stan Peťa by zhodil. PS: Je nám smutno za niektorími spolužiakmi PK, aj za MM Schudol som - Jano. Aj ja - Petis. Lenže ja už nemám dierku na opasku - Johny

Šťastlivo sme sa dostali do Zlatej Bane. Keďže nám na Šimonke chýbala voda tu sme ju mali na každom kroku. Kým sme zišli dolu boli sme fasa mokrý odspodu. A zo Zlatej Bane sme šťastne došli do Prešova a stade do nášho východiskového bodu - KOŠÍC

Zazvonil zvonec a už bol nášmu trampu koniec. 
Napísané dňa 14. októbra 1987, (fotodokumentácia o niečo neskôr)

Koniec II. trampu v Slanských vrchoch.

Štatistka trasy

Prejdených: 27,65 km
Prevýšenie: 1376 m
Klesanie: 1184 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1987 odlišné od súčasného stavu.

sipka-pokr

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť