Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Opäť na Lazy
Opäť na Lazy

Opäť na Lazy Zima bola v plnom prúde. Bol koniec januára, niečo posnežilo, teploty klesli niekde k -5° C. Najvyšší čas na prevet [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Okolo Čiernej hory a Oblíka

Okolo Čiernej hory a Oblíka Slnko svietilo, teploty sa zvyšovali. Sneh zmizol už dávno. Už ani na najvyšších kopcoch Slanských vrchov  [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Chata Fricka - Chata Sova

Trasa: Košice - Prešov - Sigord - chata Fricka - chata Sova - Ruská Nová Ves - Prešov - Košice

Trvanie: 07. novembra 1987 - 08. novembra 1987
Prítomný: Petis N., Soviak, Johny, Libec - Konečne všetci (Konečne raz aj Sovi)


Deň prvý 07. novembra 1987, sobota

fricka-sova-spiritusAko vidno plánovanie trampov sa postupom času skracuje. Tentoraz to bolo asi päť dní, kým sa všetci dohodli. Len Johny si naplánoval na sobotu výlet na Viniansky hrad1 . Takže sme mali vyraziť o 10.00 hod. SEČ.

Dorazil som na stanicu počkal 5 minút a čo uzreli moje oči. Peťovia a Johny si kľudne vykračujú smerom ku mne. Petis, keď ho zbadal ústa oči a uši otváral, tak bol prekvapený. Ale keby Johnymu bol vyšiel ten kúsok, ktorý plánoval, tak to by bol horor. Chcel zájsť sám na Fricku - tam sme mali prespať, a vystrašiť nás. Podali sme si ruky a vykročili sme k autobusovej zastávke. Do Prešova sme došli bez zbytočných komplikácií, tam sme sa občerstvili a nakúpili čo bolo treba. Peťo sa stal na chvíľu smetiarom. (Vysvetlenie sa zachová len v našich mozgoch.) Do Sigordu sme došli o 12.10 hod SEČ. A vyrazili sme všetci štyria.

Soviak horel netrpezlivosťou, aby uvidel min. prameň ŠŤAVICU.

Pozn.: V Prešove sme nakúpili v našom známom obchode, kde sme nakupovali aj pred trampom Pieniny a Javorová poľana

A keď si z nej vypil, oťažel. Ten minerálny prameň bol s obsahom Fe2+. Keby som mal magnet, tak by šiel tam kam by som ja chcel.

A vydali sme sa na cestu po asfaltke. Podarilo sa nám spraviť kompromitujúcu fotografiu o Soviakovi, ktorá sa zachová v súkromných archívoch. Chcel som si skrátiť cestu a vydal som sa po cestách necestách Slanských vrchov. Tá skratka, no ani to nebola až taká skratka ako som si myslel. Takže som ich dobehol zadychčaný, spotený a utrmácaný. Ďalej sme už pokračovali vedno. Občas sa nám naskytol perfektný výhľad. A Soviak ako vždy - netrpezlivý, kedy uvidí chatu Fricku. Nakoniec ju každý videl, len on ju nevidel, pre oči. Tak a sme došli k chate.

fricka-sova-vniknutieJohny podnikol vnikový manéver a umožnil nám vstup do NAŠEJ chaty. Ďalšie dve hodiny sme strávili rúbaním a pílením dreva. Vďaka Pepu sa nám rozblčal oheň v piecke a začala sa izba postupne otepľovať. Ja a Soviak sme sa podujali, že nájdeme vodu. Vodu sme našli asi po 100 m, ale rozhodli sme sa, z nej radšej piť nebudeme. Vodu - pitnú sme našli až v rokline dosť hlboko. Keď sme sa vrátili Johny s Petisom narúbali slušnú kôpku dreva. Aj keď o Petisovom rúbaní by som pomlčal.

Fuj! Jano odpizdil 4 vajcia. Z dvoch urobil ryňavý závin, ktorý sa piekol 4 hodiny a nakoniec sa z neho skoro porihali. Veď bodaj by nie. Cesto z vody, múky a vajec. Zo zvyšku cesta urobil ešte ryňavejšiu placku. A potom ešte dve vajcia vylial, lebo sa mu dajako nepozdávali. Nato sa Sovi veľmi nasral.

Zotmelo sa už o piatej, tak sme sa stiahli do chaty, kde už bolo teplučko. A dali sme sa do osláv - VOSR. Slávnostne sme upálili príslušný plagát a oslávili sme jedlom a nápojom.

Takže oheň už blčal a žalúdok sa hlásil, keďže sme všetci len raňajkovali. Ako vždy mali sme polievku a hranolky s pofiderným mäsom z konzervy. Pre nedostatok oleja som musel obetovať svoju slaninu. Mali sme k dispozícií sviečky (2 stredné, a jednu malú) na svietenie a Johnyho lampu.

Chata z vnútra vyzerala čisto a uhladene, až na tie steny, boli pokreslené figúrami. Aj my sme si tam opovážili nechať náš erb. Aspoň Soviak nemal čo robiť za služby. K inventáru chaty patrilo 3 x postele; 6 x matrac; 2 x stoly; 2 x skrine (1 železná); 3 x stoličky; 1 x nočný stolík (poschodové). Z toho vyplýva, no čo? Že jeden musel spať na zemi alebo na stoličke. Dohodli sme sa, že budeme mať službu každý jeden a pol hodiny a bude dbať nad tým, aby oheň nevyhasol. No každý si (ne)dodržal povinnosti. Služby sme mali v takomto poradí:

Kto slúžil

Od koľkej do koľkej

Poznámka

Johny

21.00

23.00

Nadčas ½ h.

Tu Johny zaspal a vyhasol mu oheň, uhlíky ešte zostali.

Soviak

23.00

00.00

Ulievač

Každý spí, oheň sa udržuje a Sova si kreslí po stenách.

Novis

00.00

01.30

Čas duchov

Každý je hore a zabáva sa. Oheň sa udržuje, ale slabo, sviečky fuč.

Libec

01.30

03.00

Nuda

Každý spí a prikladám ako sa patrí, už nie sú sviečky.

Johny

03.00

04.30

Chŕŕŕ

Zase zaspal a oheň vyhasol, uhlíky sa držia.

Soviak

04.30

06.00

Požiar

Oheň horí a občas aj vosk, stena začmudená.

Novis

06.00

07.30

Budíček

Ako vždy každý je hore a vystrája.

 Deň druhý 07. novembra 1987, nedeľa

fricka-sova-cestaNa mňa už nedošlo každý bol hore a začali sa chystať raňajky, ale najprv sme museli umyť kotlík a ešus. Zídeme k prameňu Soviak, Johny a ja. A tam začali skúšať, ako dlho mi vydržia nervy, keď po nich začnú brnkať. Asi 30 minút.

Peťo si spí kľudne ďalej, kým my sa trápime s riadom. Do boha! Zabudol som na niečo, k slávnostnej večery Johny pripravil aj jablkový závin s čokoládovou - keksovou plnkou. Ešte sa mu to aj podarilo v našich skromných podmienkach. Takže na raňajky sme mali 4 ks vajíčok, bolo ich 8 ks, 4 použil Johny v predchádzajúci deň. K vajíčkam sme mali konzervy s vajíčkom + bravčové mäso s pečeňou + nejaká nátierka. Johnymu som prestavil čas na hodinkách o hodinu dopredu. Vďaka tomu sme boli vychystaní na cestu včas. Po sebe sme nechali dôkladne upratanú chatu a asi 1 ½ kg múky.

Takže sme sa vydali na cestu od značky (viď fotku). Keďže fotka nevyšla pre nepriaznivé poveternostné podmienky, dúfam postačí aj reprodukcia chaty. Je to verné.

fricka-sova-nakres

Vzduch bol studený. Chlad nám prenikal až do špiku kosti (aspoň mne) aj to len zo začiatku, kým sme sa nezohriali pekným šľapákom. Skoro ako pred Čiernou horou, len nie takým strmým. Aj keď sme boli poobliekaný, sme prechladli od studeného vzduchu a od zľadovatej vody. Na druhý deň som kašlal a Johny zachrípol a parádne. Pri jednom mieste, kde bol perfektný výhľad (až na tú hmlu) sme si odpočinuli (viď foto).

fricka-sova-zabijaci Keď sme pokračovali v ceste zastihla nás snehová fujavica. Možno, že fujavica už prešla, ale sneh ostal. Tam bol tiež dobrý výhľad. O kúsok ďalej sa nám naskytol pohľad do rokliny hlbokej asi 30 m a ďalej až o 45 m. Neviem, či by sme ten pád prežili. A tak sme došli až k chate SOVA, lež len na oko. Nachádzala sa neďaleko vody asi 50 m. Perfektné miesto na chatu.

Chata Sova bola založená už dakedy v 60 - rokoch ako poľovnícka chata. (Asi na počesť nášho spolužiaka) Libi podnikol jej prieskum. Vošiel do nej a v tom z nej preľaknutý vybehol. Vraj tam niekto je. Uistili sme však, že niekto nezodpovedný po sebe neustlal a štamperlík zo stoličky. Ináč chata to bola oveľa riňavejšia, dnuka bordel a určite plno myší. Fricku odporúčam viac na prenocovanie. Pri chate bol aj prameň, Jano nás ošialil a okabátil, že vraj to je „Šťavica“.

V ďalšej časti cesty si spomínam na otrasnú!!! kamenistú cestu. Kamene s nachádzali pod listami, a tak sme šli na slepo. No občas sa nám stratila značka. Stretli sme aj dvoch nedeľných turistov, ktorý nám ukázali smer na Zbojnícky hrad, tesne pri Ruskej Novej Vsi (Ty masňak!)

fricka-sova-basta-zhTam sme si všetko poobzerali a zobrali si aj pamiatku. Kvôli skalnej ruži, ktorú chcel darovať láske svojho srdca, Johny riskoval život. Raz na to doplatí. Peťo nás prehovoril, aby sme šli na ten skorší autobus, ktorý šiel o 13.05 hod. SEČ. Ponáhľali sme sa na čele s Peťom a stihli sme autobus. Došli sme do Prešova, kde sme chvíľu pobudli, trávili sme chvíle všelijako. Jedením ošklbávaním ľudí o peniaze (nie my, ale automat)

Až došiel vlak do Košíc. Došli sme šťastne nikomu sa nič nestalo, ak neberieme do úvahy tú hrču na mojej hlave.

Koniec !!!

Štatistka trasy:

Prejdených: 11,14 km
Prevýšenie: 486 m
Klesanie: 551 m
Celú prejdenú trasu si môžete pozrieť na tejto stránke.

Poznámka: Značkovanie chodníkov bolo v roku 1987 odlišné od súčasného stavu.sipka-pokr

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť